dnešné

v tieto letné dni, keď ma bolieha hlava od slnka aj keď dosť pijem, sedím s klobúkom na hlave v tieni našej starej jablone ktorá už nerodí...

mojou jedinou prácou je štúdium fyziológie, aj keď sa do toho neviem vložiť celá aj keď sa neviem do toho vložiť natoľko že je to životne dôležité s takou oddannosťou môžem robiť iné veci, hej hej timea, väčšinu dňa ostrím na malé písmenka poskladané do odsekov na lesklých stranách kde ani farbička nechytá....

viem že by si povedala, že život mi visí na vlásku, že moje štúdium visí na vlásku, že ma chceš vídať každý deň a ráno so mnou kráčať do nemocnice, nestíhať so mnou, nestíhať kvôli mne .... a ja s kefkou v ústach budem kráčat po chodbe a ty sa budeš na mne smiať, strašne často. . .

nedá sa mi však nežiť teraz, keď všetko pučí, keď sa cez deň všetko vyparuje ale doslova... keď chce ísť babka na cmintir zapaliť švičku, a zasa chce ísť do kauflandu na lacné gruli abo cebuľu a znova chce prísť k nám umyť riad tak ako ho ja nikdy neumyjem...

a v tomto pracovnom naladení nenechám len naše susedky, ktoré v pote tváre sa živia a z vypestovaného dajú aj nám.
lebo
sú
charaktery.

snažím sa byť stručná , stručnejšia ako inokedy a raz budem lebo slová timea sú len slová. aj keď majú Moc